Rozdiely medzi bezmotorovým a motorovým paraglidingom

Možnosť mať so sebou paramotor síce nemení fyzikálne zákony, ale značne mení správanie a spôsob lietania pilota. Nakoľko pilot už nie je závislý od stúpajúcich vzdušných prúdov, môže si sám vybrať kedy a kam poletí. Lietanie s paramotorom je jednoducho iné:

  1. Pri lietaní na voľno sa lieta vysoko, pretože vo väčších výškach sú stúpavé prúdy silnejšie a ľahšie využiteľné. Piloti majú zároveň snahu vyťažiť zo stupáku čo najviac a dotočiť ho pokiaľ sa dá. S paramotorom lietame nízko – cca do 300 metrov.  Dá sa v pohode letieť aj vyššie, ale načo? Zblízka lepšie vnímame krajinu a vieme si let viac vychutnať. S paramotorom chceme lietať rýchlo.
  2. Pri voľnom lietaní sa využíva termika počas slnečných dní a termika znamená aj turbulencie a to je niečo, s čím pilot jednoducho počíta. Ba čo viac, pri termickom lietaní je turbulencia znakom stúpavého prúdu a pilot sa jej pravdepodobne aj poteší. S paramotorom sa snažíme turbulenciám vyhnúť a preto lietame zväčša podvečer. Nieže by sa nesmelo alebo nedalo lietať cez deň, ale večer je to jednoducho väčšia pohoda a samozrejme je to aj bezpečnejšie.
  3. Pri termickom lietaní sa lieta okrem akrobatických disciplín veľmi jemne a plynulo s dôrazom na pekné efektívne kĺzanie. Viac šantenia na padáku si môžeme dovoliť pri svahovaní kopca, kedy máme možnosť bez problémov znovu nastúpať výšku. S paramotorom však obmedzení nie sme a lietanie nízko nad zemou s kľučkovaním medzi stromami, či inými prekážkami, je veľmi zábavné. Najmä v poslednom období sa dostáva do popredia pozornosti handling pre viac technické lietanie s paramotorom.
Pre termické lietanie je dôležitá kĺzavosť a schopnosť padáku regenerovať sa po prudkých turbulenciách.
Pre motorový paragliding je však dôležitejšia rýchlosť a ovládateľnosť.

Reflexný profil

Zvýšenie rýchlosti sa dá dosiahnuť zmenšením uhlu nábehu krídla, avšak tu už bežné padáky výrazne strácajú stabilitu. Riešením je reflexný alebo autostabilný profil, ktorého odtoková hrana je zdvihnutá. Reflexný profil pri vyšších rýchlostiach pomáha krídlu zvládať turbulencie. Reflexný profil je „tvrdší“ a odolnejší voči klapancom. V skutočnosti, čím viac  znížite uhol nábehu krídla a  teda zrýchlite, tým sa stáva krídlo pevnejšie.
To však neznamená, že reflexný profil je bezpečnejší. Znamená to len to, že bežné krídla nie je možné akcelerovať do takej miery ako reflexné a teda ani takú vysokú rýchlosť nedosiahnu.

Bezpečnosť reflexného profilu

Niečo za niečo. Reflexné krídla sú rýchlejšie a stabilnejšie, avšak pilot musí poznať všetky vlastnosti krídla, na ktorom lieta. Padák, hoci reflexný, je stále len kusom handry a preto je vystavený riziku kolapsu. Reflexný profil je odolnejší a podľahne len naozaj silným turbulenciám. Keďže sa však lieta pri vyšších rýchlostiach a malom uhle nábehu, je jeho reakcia na kolaps dynamickejšia. Pri reflexnom krídle sa nezaklopí len nábežná hrana, ale väčšia časť krídla a kolaps je tak väčší a ťažšie sa regeneruje.

Reflexný profil má aj svoje nevýhody

Reflexné krídla sa pomalšie nafukujú a horšie štartujú. V minulosti tomu tak naozaj bolo, avšak súčasné krídla sú na tom oveľa lepšie a ich hendikep voči bežným krídlam sa zmenšuje. Je nutné držať A popruhy až kým nie je padák úplne nad hlavou, inak spadne dozadu. Trendom je zároveň lietať na menších krídlach a tie sa zdvíhajú hore ľahko.

Horšia ovládateľnosť pri plnej akcelerácii je spôsobená tým, že brzdy sa stávajú neúčinnými a dokonca nežiadúcimi. Ťahanie za brzdy pri plnej akcelerácii totiž deformuje zdvihnutý chvost reflexného krídla a naruší jeho aerodynamiku. Pri plnej akcelerácii sa preto používajú prídavné riadiace šnúry, ktorými sa ovládajú len úplné konce krídla. Týmto sa však nedá regulovať výška, ale len smer. Lietanie pri plnej akcelerácii nízko nad zemou je nebezpečné, pretože výšku môže pilot ovládať len plynom alebo vytlačením speed hrazdy nohami a v nohách nemá pilot taký jemnocit ako v rukách.  Piloti preto plne akcelerovaný let využívajú najmä pri diaľkových letoch v mierne väčšej výške.

Riziko nesprávneho riadenia reflexných padákov súvisí s vyššie popísanou deformáciu reflexného profilu ťahaním za brzdy. Pilot si musí uvedomovať správne ovládanie padáku, aby si sám nespôsobil kolaps padáku. Na niektorých reflexných padákoch je nutné najprv odtrimovať padák, aby sa prejavil reflexný profil, a až potom stúpať do speedu. Ťahanie za brzdy pri plnej rýchlosti spôsobí kolaps koncov krídla alebo aj jeho väčšej časti.

Nižšia efektívnosť a vyššia spotreba paliva sa prejaví pri plne akcelerovanom lete. Efektívnejší spôsob ako dosiahnuť vyššiu rýchlosť je lietať na malom nereflexnom krídle. Malé krídla dosiahnu síce vyššiu rýchlosť ale stúpa aj rýchlosť pri štarte a pristátí. Za bezvetria by bolo veľmi obtiažne ak nie nemožné odštartovať alebo bezpečne pristáť. Reflexné krídla zvyšujú rozsah rýchlostí, t.j. zachovávajú nízku štartovaciu a pristávaciu rýchlosť, ale zvyšujú maximálnu rýchlosť. Preto sú v súčasnosti najlepším riešením pre motorový paragliding.

 

Ozone reflexný profil – voľba šampiónov

Ozone je lídrom na trhu v oblasti padákov pre motorový paragliding a takisto vedie aj v súťažných disciplínach. Vlajkovou loďou je Viper 2, ktorý je konštruovaný s dorazom na rýchlosť a manévrovateľnosť. Viper si zachováva kĺzavosť a citlivosť riadenia bežných krídiel kategórie EN-C avšak pri uvoľnení trimov dosahuje úžasné vlasnosti reflexného profilu.

Padáky Speedster a Slalom sú  „viac reflex“ a sú konštruované pre maximálnu rýchlosť.

Roadster je padák s Ozone reflexným profilom určený pre stredne pokročilých pilotov

Reflexné padáky nie sú vhodné pre začiatočníkov, hoci už aj v tomto vývoj napreduje veľmi rýchlo. Začiatočníkovi treba ponúknuť to najjednodychšie riešnie. Začiatočník potrebuje padák pre rýchly štart aby nemusel bežať príliš rýchlo a dlho a najmä padák, ktorý je odolný  nielen voči okolitým podmienkam ale aj voči nesprávnym alebo oneskoreným reakciám pilota.

 

Certifikácia

V súčasnosti sa používajú testy DHV a EN, ktoré sú si veľmi podobné a stali sa rešpektovanými po celom svete. Tieto testy však merajú iba schopnosť padáku regenerovať sa po kolapse, ktorý vyvolá testovací pilot. Meria sa doba, za ktorú sa obnoví normálny let, ako i strata výšky, či zmena smeru pri takomto kolapse.

Reflexné padáky takýmito testami neprejdú. Sú veľmi odolné voči kolapsom a testovací pilot musí vyvinúť enormné úsilie, aby kolaps vyvolal. Ak sa však kolaps prejaví, reakcia padáku je veľmi dynamická a padák získa zlé hodnotenie.

Testy nemerajú schopnosť padákov odolávať turbulenciám, pretože na to v súčasnosti neexistuje metodika.

Reflexné padáky Ozone sú preto certifikované len so zatiahnutými trimami, kedy sa reflexný profil neprejavuje, alebo sa prejavuje len mierne. V takejto konfigurácii zodpovedajú reflexné padáky iným padákom v obdobnej výkonnostnej triede.

Ozone Roadster prešiel certifikáciou aj pri plnej rýchlosti na 12cm trimoch. Takýto výsledok nedosiahol žiaden iný reflexný padák.

 

 

Vývoj neustále napreduje a padáky (bežné i reflexné) sa neustále zlepšujú. Ozone je lídrom v oblasti inovácii a inovácie zo špičkových závodných špeciálov  (napríklad BBHPP) prináša aj do sveta civilných padákov. Tieto technológie nájdeme napríklad v Speedsteri alebo v Slalome.